Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus alpinus ‚Drake’s Form‘ – krásna forma klinčeka alpského s tmavoružovýmí kvetmi s tmavočerveným očkom. Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka alebo na miesta s dopoludňajším slnkom. Substrát pripravíme s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Je vysoký 4-5 cm.
Dianthus amurensis – klinček sibírsky pochádza z údolia rieky Amur. Vyznačuje sa pre klinčeky nezvyklou svetlofialovou farbou kvetu. Kvety majú intenzívnu klinčekovú vôňu. V skalke ho vysádzame na svetlé ale nie úpalové miesta. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápenca. Kvitne dlho uprostred leta v júni až júli. Vysoký je okolo 10 cm.
Dianthus arenarius „Little Maiden“ – krásny kompaktný kultivar klinčeka piesočného so snehobielymi jemne strihanými kvetmi. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu, priepustný substrát s prídavkom piesku a kamennej drviny. Vhodný do skaliek, suchých múrikov aj nádob. Kvitne v júni, Vytvára husté sýtozelené bochníčky vysoké 2 -3 cm. V čase kvitnutia má výšku 8-10 cm.
Dianthus gratianopolitanus „La Bourboule Alba“ – kultivar nízkeho klinčeka so snehobielymi kvetmi a striebristými lístkami. Potrebuje slnečné suchšie miesto v skalke alebo v miniskalke v nádobe. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom piesku a ostrej kamennej drviny. Kvitne v máji až júni. V kvete je vysoký okolo 6-7 cm.
Dianthus pavonius rastie v Západných Alpách a Pyrenejách v subalpínskom a alpínskom stupni na skalnatých stráňach na silikátovom aj vápencovom podloží. V skalke sa vysádza na slnečné ale nie úpalové miesta alebo do ľahkého polotieňa. Substrát má byť dobre priepustný. Vyznačuje sa pomerne veľkými kvetmi rôznych ružových odtieňov s modrosivým očkom. Zospodu sú okvetné lístky béžovo žlté. Je vysoký 5-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Dracocephalum argunense – včelník rastúci vo východnej až strednej Ázii (Čína, Mongolsko, Severná Kórea, JV Rusko) v stepných spoločenstvách na slnečných svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 30 cm. Čím je pôda chudobnejšia a suchšia tým je rastlina nižšia a kompaktnejšia. Kvitne v júni až júli modrými hluchavkovitými kvetmi. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Drosanthemum hispidum – sukulentná skalnička na plné slnko a sucho, nenáročná. Sadíme ju do piesčito-štrkovitého substrátu na dobre drenážované miesto. V období vegetácie jej doprajeme viac vlahy. V zime jej zabezpečíme suchý kryt. Veľmi bohato kvitne nepretržite od konca apríla do mrazov. Výška je okolo 7-9 cm.
Edraianthus graminifolius „Albus“ – bielokvetá forma edraiantu trávolistého, ktorý pochádza z hôr Balkánu a Apeninského polostrova.. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou, najlepšie v špárach medzi vápencovými skalami. Kvitne neskôr, koncom mája až v júni. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Erigeron chrysopsidis – pochádza zo severozápadu USA, kde rastie na pomerne malom území. Je to veľmi atraktívna nízka skalnička so sýto žltými kvetmi. Sadíme ho na priame slnko do skaliek aj nádob s dobre priepustným neutrálnym substrátom. Kvitne dlho od konca apríla, v máji, až do začiatku júna. Je vysoký okolo 5-10 cm.
Erigeron flettii – pochádza zo Severnej Ameriky. V skalke vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu s prímesou piesku a ostrej kamennej drviny. Rozrastá sa pomaly. Jvhodný aj do miniskaliek v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Výška rastliny je 5/8 cm.
Erigeron leptopetalus – vyskytuje sa v Andách v Čile a Argentíne v nadmorskej výške 800 až 1800 metrov nad morom. V prírode rastie najmä na brehoch potôčikov a iných vlhkých miestach. V skalke mu tiež vyhovuje slnečné ale nevysýchavé miesto a s dobre priepustným substrátom. Rozrastá sa pomaly. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára husté trsíky tuhších úzkych na konci okrúhlych a brvitých listov vysoké 4-5 cm Kvitne v máji a júni bielymi kvetmi na stonkách vysokých 8-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Eriogonum ovalifolium – rastie na západe Severnej Ameriky v rôznych biotopoch na kamenitých pôdach alebo priamo na skalách.
Pestuje sa na skalkách, v suchých múrikoch alebo v nádobách na slnečných suchších miestach. Substrát má mať dobre priepustný s prídavkom kamennej drviny a piesku. Vytvára husté vankúše z tuhších oválnych drobných listov vysoké okolo 4-6 cm. Kvitne v máji až júni hlávkovitými žltými súkvetiami.
Gerbera nivea – pochádza z Himalájí, kde rastie na alpínskych lúkach a okrajoch lesov v nadmorskej výške 3300-4100 m. V skalke ju sadíme na svetlé slnečné avšak nie úpalové miesta do dobre priepustného humózneho substrátu.Vytvára malé trsy lesklých zeleno – bronzových listov vysoké 7-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Helianthemum canum ssp. balcanum – pochádza z pohorí južnej Európy. Je to kompaktný a veľmi nízky druh devätorníka. Rozrastá sa pomaly, preto sa hodí aj do menších skaliek a miniskaliek v nádobách. Pestuje sa na slnečnom suchom stanovišti s priepustným substrátom s obsahom vápnika. Má sivé plstnaté lístky. Kvitne v júni. Výška rastliny je 4 až 6 cm.
Horminium pyrenaicum (modrofialové) – rastie vo vysokých pohoriach juhozápadnej Európy, centrálnych Alpách a v Apeninách. Najmä na vápencovom podloží. V prírode sa vyskytuje na skalnatých stráňach v spoločenstvách horských lúk a pasienkov. V skalke je to vďačná a na pestovanie nenáročná skalnička. Vysádza sa na svetlé ale nie úpalové alebo príliš suché miesto do priepustného a výživnejšieho substrátu. Kvitne od júna do augusta na stonkách vysokých 10- 25 cm.
Hydrocotyle vulgaris – pupkovník obyčajný sa vyskytuje v mokradiach v Európe a sevenej Afrike. Je to pokryvná nízka rastlina vhodná na zakrytie okrajov fólie, na brehy jazierok a potokov do hĺbky vody 0-3 cm. Kvitne v júni až auguste. Výška je okolo 5-10 cm.
Kniphofia uvaria „Flamenco“ – Kleopatrina ihla je atraktívna trvalka pôvodom z južnej Afriky, kde rastie v stepných a lesostepných biotopoch. Ako okrasná rastlina sa pestuje v záhradách a parkoch v trvalkových záhonoch, veľkých skalkách alebo v nádobách. Na pestovanie je nenáročná. Vyžaduje slnečnú polohu. Na pôdu nemá zvláštne nároky. Dobre znáša aj sucho. Dorastá do výšky 40-60 cm. Kvitne v júni až júli. Kultivar „Flamenco“ na jednej rastline vytvára čisto tmavo oranžové aj čisto žlté kvety. Zvyčajne viac oranžových.
Leontopodium nivale – plesnivec snežný rastie v talianskych Abruzzách , v Bulharsku na Pirine, v Dinárskych vrchoch v Chorvátsku, v Macedónsku a Srbsku. V prírode rastie na alpských lúkach, na skalách aj v sutiach vždy len na vápencoch. Od Leontopodium alpinum sa líší významne morfologicky, ale aj nárokmi na pestovanie v skalke. Je nižší, intenzívne plstnatý na celom povrchu rastliny a jeho listy sú širšie, tuhšie a viac strieborné. Je menej náchylný na vyhnívanie než plesnivec alpínsky. Vyžaduje dobre priepustný vápencový substrát, svetlé a nie príliš suché stanovište. Výhodné je pestovanie aj priamo v travertíne. Vhodný je odklon od slnka alebo pritienenie v odpoludňajších hodinách vrhnutým tieňom. Vysádza sa do skaliek aj do korýt. Výška v kvete je 5-10 cm. Doba kvitnutia trvá od júna do septembra.
Leucanthemopsis alpina rastie v horách Európy v Pyrenejách, Alpách, Apeninách a Západných Karpatoch, kde sa vyskytuje v subalpínskom a alpínskom stupni. V skalke túto pôvabnú nízku margarétku vysádzame na slnečné ale nie úpalové a príliš suché miesta s dobre priepustným substrátom. Kvitne v júni až auguste. Výška je okolo 8-12 cm.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Lilium bulbiferum – ľalia cibuľkonosná má pôvod v južnej a strednej Európe. Vyskytuje sa v podhorskom a v nižšom horskom pásme na lúkach, okrajoch lesov a svetlých krovinatých svahoch. V záhradách sa uplatní vo väčších skalkách, trvalkových výsadbách aj v nádobách. Potrebuje slnko alebo len ľahký polotieň a priepustný výživnejší substrát. Má veľké ohnivo oranžové kvety exotického vzhľadu. Kvitne koncom mája a v júni. Je vysoká 40-60 cm.
V pazuchách listov sa jej tvoria malé pacibuľky, z ktorých v pôde vyrastú nové rastlinky.